štvorpalcove
Nie, skutočne nie je. Mnoho ľudí, ktorých poznám (alebo som mal možnosť spoznať) chovali suchozemskú korytnačku len z dôvodu, aby mali zviera, ktoré nemá nikto iný. Našlo by sa mnoho dôvodov, pre ktoré mnohé korytnačky v domácnostiach trpia. Jedným z nich je hlavne neinformovanosť o potrebách tohto živočícha.
Jedným z dôvodov, prečo píšem tento článok je pomoJednýmc pri rozhodovaní sa o kúpe suchozemskej korytnačky. Napíšem niečo o nárokoch tohto živočícha (áno, korytnačka má svoje potreby) a takisto napíšem o niektorých omyloch a polopravdách, o ktorých sa môžu potenciálni chovatelia dozvedieť v „múdrych knižkách“.
Ak uvažujeme nad chovom, týchto nádherných živočíchov, treba si v prvom rade uvedomiť, prečo ich chceme chovať. Korytnačka nie je tvor na maznanie a ani na hranie. Pravým pôžitkom je pozorovanie tohto impozantného tvora, jeho správanie, kŕmenie a spôsob života.
Zn.: Kto predá suchozemskú korytnačku za symbolickú cenu, prípadne daruje do dobrých rúk?
Ja vám poviem kto: NIKTO! Žiadny chovateľ suchozemských korytnačiek to neurobí.
Svoju korytnačku zelenkastú (Testudo hermanni) chovám už deviaty rok. Je to silný a aktívny samček menom Sydney – Sebastián, a hoci sa korytnačky nevyznačujú silným sluchom, prečo nepomenovať svojho zverenca?!
Vlasy mi dupkom stoja aj pri dodatkoch podobných inzerátov, ako: „Mám skúsenosti!“
No tak to sotva! Každý kto totiž má aspoň minimálne skúsenosti s chovom vie, aká je skutočná hodnota suchozemskej korytnačky. A tá na Slovensku ani pri tej najlepšej alternatíve neklesá pod hranicu 2000SK (pri mláďatách), ktorých chov je trochu obtiažnejší než starších zvierat. Pri nízkych cenách by som sa osobne pozastavil (buď ide o niečo nelegálne – nepriamo úmerne s cenou stúpa nedôveryhodnosť predajcu a stúpa aj podozrivosť takejto transakcie).
Suchozemské korytnačky a ich predaj podlieha pod nariadenia CITES-u (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ) -Dohovor o medzinárodnom obchode s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Prakticky to znamená, že ak kupujete suchozemskú korytnačku „bez papierov“ konáte protizákonne a môžete by trestne stínaný. Jedná sa platný list registrácie, ktorý musí mať korytnačka vystavený. Populácie voľne žijúcich suchozemských korytnačiek prudko klesajú a preto je fajn, že existujú takéto nariadenia.
Domov
Druhá finančne náročná položka, hneď po samotnom živočíchovi. Korytnačky v prírode za potravou putujú kilometre. Preto chov korytnačky v priestore len o čosi väčšom než je ona samotná je týranie.
Korytnačka vyžaduje okrem dostatku miesta aj teplo. Korytnačky sú studenokrvné živočíchy a nato aby im fungovali všetky telesné funkcie tak ako majú, potrebujú zdroj tepla. Obyčajne nato slúži 25W alebo 40W žiarovka umiestnená niekde v kúte terária, aby sama korytnačka zvolila či sa chce vyhrievať alebo sa ochladiť.
(Príklad, minimálne rozmery terária pre dospelú suchozemskú korytnačku o veľkosti cca 20cm sú 100cm x 100cm x 50cm – dĺžka, šírka, výška)
Pokiaľ nedokážete dopriať korytnačke aj žiarenie UVA či UVB zo slniečka, korytnačky trpia tiež. Slnečné žiarenie je pre ne veľmi dôležité, rovnako ako u ľudí tak aj u korytnačiek dochádza pri vystavení sa slnečným lúčom k tvorbe vitamínu D v tele, čo je dôležité napr. pre správny rast mláďat a správny vývin panciera. Rajom pre suchozemské korytnačky (aspoň by mal byť) je letný výbeh napr. v záhrade, kde sa môže kŕmiť koľko chce, čím chce, robiť čo chce a slniť koľko chce a potrebuje. Pokiaľ ale nemáte záhradu nezúfajte, ja počas leta umiestňujem svojho zverenca na upravenú loggiu, kde mám možnosť robiť veci podobné ako v letnom záhradnom výbehu (našťastie loggia je orientovaná juhozápadne, takže o zdravé slniečko nie je núdza).
Hami – papi
A práve v otázke čo by suchozemská korytnačka mala jesť a čo nie, naráža často kosa na kameň. Po mnohých skúsenostiach a kvantách prečítaných vedeckých článkoch a článkoch od skúsených chovateľov, som po pomyselnom preosiatí sitom, zistil, ktoré informácie stoja za niečo, a ktorými sa možno riadiť.
Jednou vetou by som to zhrnul tak: „Nekŕmte svoju suchozemskú korytnačku niečím, čo si sama v prírode nenájde!“
A hoci sa vaša suchozemská korytnačka možno ide zblázniť po tvarohu či varenom vajíčku, nedoprajte jej ho častejšie viac ako dva – tri razy do roka.
Čo áno
Púpava – hlavná kŕmna rastlina (obsahuje ideálne množstvá vápnika a fosforu), všetky druhy ďatelín, skorocel, seno a všetky druhy tráv, kapusta, kel, brokolica, tekvica, agátové kvety, vodný melón ...
Čo nie (alebo len veľmi veľmi výnimočne)
Tvaroh, vajíčka, varené chudé mäso, sladké ovocie ako sú banány, slivky, kompóty, a pozor na hlávkový šalát – minimum hodnotných výživových látok. (Veľakrát som zažil „chovateľov“, ktorí si mysleli, že na zdravo vyzerajúcich listoch šalátu úspešne odchovajú zdravú korytnačku. Šalát má tak zúfalo nízky obsah vitamínov či minerálov, že ide o tzv. prázdnu potravinu, ktorá telo nedodá takmer nič).
Ovocie a stretnutie s ním môže korytnačka zažiť v prírode nanajvýš na jeseň. Ovocie nie je vhodné najmä z dôvodu vysokého obsahu cukru. Voliť by sme ho mali lne ako maškrtu.
Doplnky potravy
Podrvené vaječné škrupiny, sépiová kosť podrvená na prášok (posypeme potravu).
Vhodná korytnačka?
Neexistuje niečo ako ideálna korytnačka, ale existuje niečo ako ideálny chovateľ. Človek ktorý zabezpečí adekvátne požiadavky pre svoju korytnačku. Pri výbere svojho zverenca dbajte na všetky potrebné už spomínané dokumenty a vyberajte správne. Zdravá korytnačka sa pred vami bude snažiť prirodzene ukryť skrytím hlavy pod pancier – zdravý zvierací inštinkt, ale ani živočích pasívne a malátne sa pohybujúci – nie je práve adeptom na titul Zviera roka! Zdravá korytnačka má lesklé oči, nepoškodený pancier, zdravo vyzerajúcu kožu (aj korytnačkám ako plazom, medzi ktoré patria sa olupuje pokožka, nie síce takým spôsobom ako hadom pri ich zvliekaní, ale po väčších kúskoch. Pokiaľ im spod šupinky kože netrčí mäso (prepáčte za krutý výraz), všetko je v poriadku.
Najčastejšie chovanými druhmi suchozemských korytnačiek patria korytnačka žltohnedá (Testudo graeca), korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) a korytnačka stepná alebo štvorprstá (Testudo horsfieldi) ... patria medzi menšie druhy korytnačiek vhodné aj na chov do terárií.
Starostlivosť
Medzi základné požiadavky patrí spomínaný dostatočný priestor pre život korytnačiek, vždy čerstvá strava a hlavne čerstvá voda (korytnačky vydržia bez potravy dlhšie ako bez vody). Svojej suchozemskej korytnačke doprajem pravidelný krátky kúpeľ, kedy jej do lavóra napustím vlažnú vodu (nie veľa aby sa neutopil) a on už vie čo robiť. Môj Sydney to už berie ako takú samozrejmosť, že akonáhle ho vložím do kúpeľa ponorí hlavu pod vodu a saje ... a vždy sa aj vyprázdni).
Korytnačkám pancier nenatierame! Natiera ich niekto v prírode? Ide len o estetický efekt lesklo vyzerajúceho panciera.
Zimný spánok
Spomínané druhy korytnačiek musia mať zimný spánok. Nezimujú sa mláďatá a choré alebo chorobou oslabené jedince. Zimný spánok je pre korytnačky prospešný kvôli správnemu životnému cyklu a kvôli ich jarnému páreniu. O zimnom spánku a jeho príprave a postupe ako nato sa nebudem rozpisovať, celý a jasný postup je možné nájsť na internete, ale pokiaľ by bol záujem zo strany čitateľov, veľmi rád o ňom spracujem článok.
Tento článok je len minimom základných informácií, o ktorých by mal začínajúci (Česi majú nato krásny výraz „želvař“) chovateľ korytnačiek vedieť. Je to skutočne len „výcuc“ ako nato ...
Je dôležité si uvedomiť, že napriek tomu, že sa môžu suchozemské korytnačky javiť ako odolné a neokrôchané tvory, lebo majú pevný pancier, ktorý vyvoláva dojem, že im nikto a nič neublíži, je to presne naopak. Práve človek je dôvodom, prečo sú niektoré korytnačky v súčasnosti na pokraji vyhynutia. Ale práve človek ich môže aj ochrániť. Sme ich jediná nádej. My a správna starostlivosť.
Nemé tvory o pomoc nezakričia! Tento výrok som niekde počul, preto sa ospravedlňujem prípadnému autorovi J
Pokiaľ by ste mali nejaké otázky k chovu suchozemských korytnačiek, ktorých veľkým fanúšikom som aj ja, pokojne ma kontaktujte a rád vám odpíšem.
A tu sú nejaké fotografie môjho miláčika, Sydneyho- Sebastiána, verím, že sa Vám budú páčiť.
Ak uvažujeme nad chovom, týchto nádherných živočíchov, treba si v prvom rade uvedomiť, prečo ich chceme chovať. Korytnačka nie je tvor na maznanie a ani na hranie. Pravým pôžitkom je pozorovanie tohto impozantného tvora, jeho správanie, kŕmenie a spôsob života.
Zn.: Kto predá suchozemskú korytnačku za symbolickú cenu, prípadne daruje do dobrých rúk?
Ja vám poviem kto: NIKTO! Žiadny chovateľ suchozemských korytnačiek to neurobí.
Svoju korytnačku zelenkastú (Testudo hermanni) chovám už deviaty rok. Je to silný a aktívny samček menom Sydney – Sebastián, a hoci sa korytnačky nevyznačujú silným sluchom, prečo nepomenovať svojho zverenca?!
Vlasy mi dupkom stoja aj pri dodatkoch podobných inzerátov, ako: „Mám skúsenosti!“
No tak to sotva! Každý kto totiž má aspoň minimálne skúsenosti s chovom vie, aká je skutočná hodnota suchozemskej korytnačky. A tá na Slovensku ani pri tej najlepšej alternatíve neklesá pod hranicu 2000SK (pri mláďatách), ktorých chov je trochu obtiažnejší než starších zvierat. Pri nízkych cenách by som sa osobne pozastavil (buď ide o niečo nelegálne – nepriamo úmerne s cenou stúpa nedôveryhodnosť predajcu a stúpa aj podozrivosť takejto transakcie).
Suchozemské korytnačky a ich predaj podlieha pod nariadenia CITES-u (Convention of International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora ) -Dohovor o medzinárodnom obchode s druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Prakticky to znamená, že ak kupujete suchozemskú korytnačku „bez papierov“ konáte protizákonne a môžete by trestne stínaný. Jedná sa platný list registrácie, ktorý musí mať korytnačka vystavený. Populácie voľne žijúcich suchozemských korytnačiek prudko klesajú a preto je fajn, že existujú takéto nariadenia.
Domov
Druhá finančne náročná položka, hneď po samotnom živočíchovi. Korytnačky v prírode za potravou putujú kilometre. Preto chov korytnačky v priestore len o čosi väčšom než je ona samotná je týranie.
Korytnačka vyžaduje okrem dostatku miesta aj teplo. Korytnačky sú studenokrvné živočíchy a nato aby im fungovali všetky telesné funkcie tak ako majú, potrebujú zdroj tepla. Obyčajne nato slúži 25W alebo 40W žiarovka umiestnená niekde v kúte terária, aby sama korytnačka zvolila či sa chce vyhrievať alebo sa ochladiť.
(Príklad, minimálne rozmery terária pre dospelú suchozemskú korytnačku o veľkosti cca 20cm sú 100cm x 100cm x 50cm – dĺžka, šírka, výška)
Pokiaľ nedokážete dopriať korytnačke aj žiarenie UVA či UVB zo slniečka, korytnačky trpia tiež. Slnečné žiarenie je pre ne veľmi dôležité, rovnako ako u ľudí tak aj u korytnačiek dochádza pri vystavení sa slnečným lúčom k tvorbe vitamínu D v tele, čo je dôležité napr. pre správny rast mláďat a správny vývin panciera. Rajom pre suchozemské korytnačky (aspoň by mal byť) je letný výbeh napr. v záhrade, kde sa môže kŕmiť koľko chce, čím chce, robiť čo chce a slniť koľko chce a potrebuje. Pokiaľ ale nemáte záhradu nezúfajte, ja počas leta umiestňujem svojho zverenca na upravenú loggiu, kde mám možnosť robiť veci podobné ako v letnom záhradnom výbehu (našťastie loggia je orientovaná juhozápadne, takže o zdravé slniečko nie je núdza).
Hami – papi
A práve v otázke čo by suchozemská korytnačka mala jesť a čo nie, naráža často kosa na kameň. Po mnohých skúsenostiach a kvantách prečítaných vedeckých článkoch a článkoch od skúsených chovateľov, som po pomyselnom preosiatí sitom, zistil, ktoré informácie stoja za niečo, a ktorými sa možno riadiť.
Jednou vetou by som to zhrnul tak: „Nekŕmte svoju suchozemskú korytnačku niečím, čo si sama v prírode nenájde!“
A hoci sa vaša suchozemská korytnačka možno ide zblázniť po tvarohu či varenom vajíčku, nedoprajte jej ho častejšie viac ako dva – tri razy do roka.
Čo áno
Púpava – hlavná kŕmna rastlina (obsahuje ideálne množstvá vápnika a fosforu), všetky druhy ďatelín, skorocel, seno a všetky druhy tráv, kapusta, kel, brokolica, tekvica, agátové kvety, vodný melón ...
Čo nie (alebo len veľmi veľmi výnimočne)
Tvaroh, vajíčka, varené chudé mäso, sladké ovocie ako sú banány, slivky, kompóty, a pozor na hlávkový šalát – minimum hodnotných výživových látok. (Veľakrát som zažil „chovateľov“, ktorí si mysleli, že na zdravo vyzerajúcich listoch šalátu úspešne odchovajú zdravú korytnačku. Šalát má tak zúfalo nízky obsah vitamínov či minerálov, že ide o tzv. prázdnu potravinu, ktorá telo nedodá takmer nič).
Ovocie a stretnutie s ním môže korytnačka zažiť v prírode nanajvýš na jeseň. Ovocie nie je vhodné najmä z dôvodu vysokého obsahu cukru. Voliť by sme ho mali lne ako maškrtu.
Doplnky potravy
Podrvené vaječné škrupiny, sépiová kosť podrvená na prášok (posypeme potravu).
Vhodná korytnačka?
Neexistuje niečo ako ideálna korytnačka, ale existuje niečo ako ideálny chovateľ. Človek ktorý zabezpečí adekvátne požiadavky pre svoju korytnačku. Pri výbere svojho zverenca dbajte na všetky potrebné už spomínané dokumenty a vyberajte správne. Zdravá korytnačka sa pred vami bude snažiť prirodzene ukryť skrytím hlavy pod pancier – zdravý zvierací inštinkt, ale ani živočích pasívne a malátne sa pohybujúci – nie je práve adeptom na titul Zviera roka! Zdravá korytnačka má lesklé oči, nepoškodený pancier, zdravo vyzerajúcu kožu (aj korytnačkám ako plazom, medzi ktoré patria sa olupuje pokožka, nie síce takým spôsobom ako hadom pri ich zvliekaní, ale po väčších kúskoch. Pokiaľ im spod šupinky kože netrčí mäso (prepáčte za krutý výraz), všetko je v poriadku.
Najčastejšie chovanými druhmi suchozemských korytnačiek patria korytnačka žltohnedá (Testudo graeca), korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni) a korytnačka stepná alebo štvorprstá (Testudo horsfieldi) ... patria medzi menšie druhy korytnačiek vhodné aj na chov do terárií.
Starostlivosť
Medzi základné požiadavky patrí spomínaný dostatočný priestor pre život korytnačiek, vždy čerstvá strava a hlavne čerstvá voda (korytnačky vydržia bez potravy dlhšie ako bez vody). Svojej suchozemskej korytnačke doprajem pravidelný krátky kúpeľ, kedy jej do lavóra napustím vlažnú vodu (nie veľa aby sa neutopil) a on už vie čo robiť. Môj Sydney to už berie ako takú samozrejmosť, že akonáhle ho vložím do kúpeľa ponorí hlavu pod vodu a saje ... a vždy sa aj vyprázdni).
Korytnačkám pancier nenatierame! Natiera ich niekto v prírode? Ide len o estetický efekt lesklo vyzerajúceho panciera.
Zimný spánok
Spomínané druhy korytnačiek musia mať zimný spánok. Nezimujú sa mláďatá a choré alebo chorobou oslabené jedince. Zimný spánok je pre korytnačky prospešný kvôli správnemu životnému cyklu a kvôli ich jarnému páreniu. O zimnom spánku a jeho príprave a postupe ako nato sa nebudem rozpisovať, celý a jasný postup je možné nájsť na internete, ale pokiaľ by bol záujem zo strany čitateľov, veľmi rád o ňom spracujem článok.
Tento článok je len minimom základných informácií, o ktorých by mal začínajúci (Česi majú nato krásny výraz „želvař“) chovateľ korytnačiek vedieť. Je to skutočne len „výcuc“ ako nato ...
Je dôležité si uvedomiť, že napriek tomu, že sa môžu suchozemské korytnačky javiť ako odolné a neokrôchané tvory, lebo majú pevný pancier, ktorý vyvoláva dojem, že im nikto a nič neublíži, je to presne naopak. Práve človek je dôvodom, prečo sú niektoré korytnačky v súčasnosti na pokraji vyhynutia. Ale práve človek ich môže aj ochrániť. Sme ich jediná nádej. My a správna starostlivosť.
Nemé tvory o pomoc nezakričia! Tento výrok som niekde počul, preto sa ospravedlňujem prípadnému autorovi J
Pokiaľ by ste mali nejaké otázky k chovu suchozemských korytnačiek, ktorých veľkým fanúšikom som aj ja, pokojne ma kontaktujte a rád vám odpíšem.
.
Náhľad fotografií zo zložky koritnačka suchozemska